Prestávam čítať?

30. ledna 2013 v 22:25 | ChronoArt |  Moje výkyvy nálad
Books

Článok netýkajúci sa témy blogu, a písaný po slovensky. Mám vykecávaciu náladu a ktosi mi dal títo tému na přemýšľanie. Posledný ok sa mi zdá, že čítam oveľa menej. Pred tromi rokmi som prečítal za mesiac aj dve knihy, robil reready z dlhej chvíle, chodil do knižnice kde som prečítal snáď každú detektívku alebo knihu pre mládež čo tam mali. A teraz? Čítam už len série, ktoré som začal čítať kedysi dávno. Napríklad teraz na Vianoce som konečne, po asi štyroch rokoch dočítal sériu Tajomstvo nesmrteľného Nicholasa Flamela. Hlatal som každú knihu a to ešte bol problém sa k nim dostať, lebo náš slovenský Ikar ich prestal vydávať po druhej knihe. Takže ostatné štyri mám v češtine a tie mi nosil mamin kolega z Bratislavy. Len tú úplne poslednú som si objednal cez internet. Alebo som bol pred pár týždňami s rodičmi v meste a zatiahol ich do kníhkupectva. Po dlhom premýšľaní som ich donútil mi kúpiť knihu Rozsévač větru. Tá kniha už minimálne mesiac leží založená v mojej knižnici a ešte som neprečítal ani pol slova. Proste sa nemôžem donútiť, až normálne ľutujem, že som tú knihu kúpil, zbytočne vyhodené peniaze. A takých neprečítaných kníh mám viac. Najprv som tú knihu nečítal, lebo som musel prečítať Chrám Matky Božej v Paríži na povinné čítanie. A to bola hotová krížová cesta, vám poviem. Dva diely, každý mal okolo tristo strán. To sa nedalo. Otrasne dlhé opisy, podrobne rozpísané osudy postáv. Kvôli jednému námestiu autor popísal celé mesto a jeho histótriu. Hrôza. Hovoril som si: "Čo sa so mnou deje?" Inokedy by som tých päťsto-šesťsto strán zhltol za dva dni. Teraz máme prečítať Otca Goriota a mám ten istý problém. Ale odhalil som prečo. Každý číta také niečo, kde sa môže stotožniť s hlavnou postavou, kde postava rieši problémy ktoré su mu blízke. A mne rozhodne nie je blízky príbeh otca, ktorého dve dcéry odvrhli, lebo nemá peniaze. Alebo príbeh znetvoreného zvonára, ktorý sa zamiluje do tajomnej cigánky. Dobre, neriešim problém ako postavy z mojich kníh. Nemusím poraziť celé kráľovstvá, postaviť sa tvorom z legiend ani uniknúť z podzemného sveta alebo mesta plného špirál. Ale tieto príbehy sa stávajú postavám ktoré su mi blízke. Eragon - patnásťročný chlapec. Josh a Sophie Newmanowci - pätnásťročné dvojčatá. Kirie - okej, asi tak sedemnásťročné dievča (alebo neviem koľko, ale určite nie o veľa viac ako ja). Takže som zistil, že problém nie je vo mne, ale v knihách. Už sa nikomu nečudujem, že nechce čítať povinné čítanie, je to horor. A tiež jedna dôležitá vec. V školskom povinnom čítaní je absencia fantaskných prvkov ako mágia, vymyslené svety a podobné. Ja to vo svojich knihách potrebujem, čítať obyčajné real-world story sa síce dá, ale to sa musím sakra stotožniť s príbehom aby ma to pochytilo. Ale knihy som prestal čítať v dobe, keď som sa začal snažiť nejakú napísať. Viem, že keď chcem písať knihu musím čítať, ale nejako mi to nejde. Nemôžem sa prinútiť. Asi začnem rereadovať moju obľúbenú knihu - Zlatý kompas. To ma možno navnadí. Ajaj som sa rozpísal. Pochybujem, že to vôbec niekto prečíta. Tak ja už idem. Knihám zdar a dobrú noc!
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Ame Ame | E-mail | Web | 31. ledna 2013 v 7:34 | Reagovat

Zajímavé. Mám podobný problém. Dřív jsem nedělala nic jiného, než že jsem četla (v klidu i tři knihy týdně), ale pak nějak . . . Nevím, prostě jsem přestala. A když o tom tak uvažuji, tak to bylo asi v době, kdy jsem začala víc psát a pokoušela se stvořit své první dílo (které teď odstrčené leží v nějaké zapomenuté složce počítače). Tajemství nesmrtelného Nicholase Flamela jsem taky četla, ale moc mě to nebavilo. Navíc jsem naprosto nesnášela Joshe a Perenelu :-? .
Zajímavý článek, klidně podobných napiš víc :D .

2 Duo Kokoro Duo Kokoro | E-mail | Web | 31. ledna 2013 v 9:35 | Reagovat

Jasně že to čteme. Je to divné, když píšeš slovensky, jako kdyby na nás mluvil někdo jiný. Co se knih týče, ještě nám žádná povinná četba bugr nedělá a dobře nám tak!  Z jmenovaných knih jsme přelouskali jen celou sérii odkazu dračích jezdců. Učitelka tvrdí, že zmákneme i chrám matky boží.. Byli jsme na tom v divadle. Jo, je to hezký, ale číst knihu, kde na třech stránkách popisují jeden kostel?? Nee děkujeme. Chápeme tvou "nechuť" ke čtení.

3 Death-chan Death-chan | E-mail | Web | 31. ledna 2013 v 9:57 | Reagovat

hmm, možná to souvisí s tím, že daleko více čítáš na netu a pak už nemáš tolik chuti číst normálně.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama